Krásna, jedlá a bezúdržbová – aj taká môže byť vaša záhrada, či už má veľkosť balkóna alebo futbalového ihriska. Chce to len zmenu myslenia!
Permakultúra na dlani
Základným princípom ekozáhrada je koncept permakultúry. Ten vznikol v 70. rokoch v Austrálii a Tasmánii vďaka zakladateľom Bill Mollison a Davidovi Holmgren. Termín permakultúra je zložený z dvoch anglických slov – permanent a agriculture. Medzi jej základné princípy patrí rešpekt k prírodným zákonom, využitie miestnych zdrojov, spájanie prvkov v harmonický a fungujúci celok, maximálna efektívnosť s minimálnym úsilím, či snaha urobiť život jednoduchší a šťastnejší. Je to v podstate dizajnérsky smer, ktorý chce vytvárať trvalo udržateľné systémy a ľudské sídla. Spája pozorovanie prírody a múdrosti tradičného poľnohospodárstva s modernými vedeckými poznatkami. Permakultúrne techniky sú zvyčajne lacnejšie, ľahko aplikovateľné aj pochopiteľné, ich použitím sa šetrí čas, práca i peniaze. Prirodzeným vedľajším produktom permakultúry je ochrana a zlepšovanie životného prostredia, ale aj etické a uržitelné využívanie krajiny. Tento dizajn sa dá uplatniť v akomkoľvek meradle, či už sa jedná o balkóny, záhrady, farmy, vodné plochy či výrobné procesy. Cieľom je zabezpečiť blahobyt pre človeka, nie však na úkor prírody, rastlín a živočíchov.
Príroda ako priateľ
Mnoho ľudí na svojich záhradách s prírodou skôr bojuje. Prevláda trend vybetónovaných terás a úhľadných zelených trávnikov olemovaných tujami. Ale aj to málo, čo na záhrade je, sa musí stále udržiavať. Najskôr použijeme herbicíd, aby nerástol burinu, potom pôdu hnojíme chemickými hnojivami, aby dobre rástla tráva, vyhlasujeme boj takzvaným škodcom, každý víkend kosíme trávu. Prírodné hospodárenia chce určitú zmenu myslenia. Ekozáhrada potrebuje ďaleko menej údržby, nestojí takmer nič a neprodukuje odpad. Príroda sa stáva priateľom, postupne odpadá potreba boja s burinou a škodcami, chemikálie nezamoruje pôdu. Za odmenu môžeme zberať bylinky a zdravé ovocie.
